História krojov

To, čo sa nám zachovalo z tradičného odevu do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja. Veľmi tažko sa hovorí o jeho najstarších formách. Predpokladá sa, že odev mužov i žien mal pôvodne košeľový charakter a boli jednoduchého strihu, pretože mal plniť hlavne ochrannú funkciu proti klimatickým podmienkam. 

Neskôr sa začali na kroje vyšívať rôzne vzory, posvätné znaky, ktorým pripisovali veľkú silu. Boli to napríklad znaky slnka, kríže, vtáky, hady, kvety a iné. Postupne sa začali rozlišovať kroje na mužský a ženský a tie sa delili na pracovné odevy, sviatočné, obradové a na ďalšie príležitosti. Význam mali aj biologické znaky, ako napríklad vek (deti, mládež, dospelí), stav a zadelenie do rodiny (slobodní, vydaté ženy, vdovy).

Na vznik krojov vplývali najmä domáce suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, náboženstvo a svetonázor, styk s cudzinou a s historickou módou vyšších spoločenských vrstiev. Vyrábali ich ženy najmä po zimných večeroch. Chlapi si zhotovovali kožené veci vtedy, ak nemali robotu na poli. 

S rozvojom textilného priemyslu v 18. a 19. storočí sa popri doma tkaných textíliách začali používať i továrenské materiály z bavlny, vlny a dokonca aj z hodvábu. Keďže sa kroje vyrábali už z iného materiálu, tak sa zmenili aj vzory a spôsob šitia - ručne šité výšivky sa čoraz viac nahradzovali rôznymi ozdobnými stužkami.

V 20. storočí sa ľudový kroj a folklór postupne vytrácal, ale vznikali rôzne folklórne súbory (Sľuk v Bratislave, Šarišan v Prešove...). Ľudový kroj sa už dnes bežne nenosí, ale mnohým ľudom ešte pár kusov ostalo v šatníku a obliekajú si ich na rôzne slávnosti, ktoré dodrźujú ako pekné tradície v niektorých mestách a dedinách.